Výskyt Alzheimerovej choroby rastie geometrickým radom

ZATIAĽ POMÔŽE LEN VČASNÁ DIAGNOSTIKA 

Alzheimerova demencia je choroba, ktorá postihuje najmä starších ľudí nad 65 rokov. Po šesťdesiatom roku života sa každých 5 rokov veku človeka výskyt Alzheimerovej choroby zdvojnásobuje! V minulosti sa zabúdanie u starších ľudí nevnímalo ako choroba. Bralo sa to ako staroba a nechodilo sa s touto poruchou k lekárovi. Žiaľ, ešte aj dnes sú lekári, ktorí povedia pacientovi:  „Čo chcete, veď ste starý, vo vašom veku je to normálne...“. 

Potvrdzujú to aj skúsenosti MUDr. Izabely Mátéffy, primárky Gerontopsychiatrického oddelenia v Podunajských Biskupiciach:

 Tým, že sa včasná liečba odsúva, diagnostikuje sa až v pokročilom stave, efekt liečby je už veľmi minimálny. Počet pacientov s Alzheimerovou demenciou bude pribúdať, nemožno to ignorovať a mali by sme na to v spoločnosti pripraviť aj podmienky. V niektorých krajinách to riešia už dnes...

 Aké sú možnosti liečby tejto choroby „staroby“ v súčasnosti?

 Výskum je veľmi intenzívny, máme k dispozícii lieky, ktorými vieme ochorenie ovplyvniť, ale žiaľ, nie sú to kauzálne lieky, ktoré by vedeli človeka vyliečiť. Nevieme ho vrátiť do pôvodného stavu.

 To znamená, že príčiny choroby nie sú známe?

 Skúmame jej mechanizmus, ale stále nevieme, čo ho spúšťa. Ide o mnoho faktorov, ktoré spolu pôsobia. Napríklad dedičnosť je príčinou len jedného percenta prípadov. Drvivá väčšina je sporadická forma, čiže sa môže vyskytnúť u hocikoho bez toho, aby boli chorí predkovia. Súčasnými liekmi vieme progresiu ochorenia spomaliť. Vieme získať pre pacienta určitý čas na udržanie kvality života. Čím skôr sa začne s liečbou, tým je efekt lepší. Keď príde pacient v ťažkom štádiu choroby, tak po liečbe je efekt minimálny. Alzheimerova demencia je klinický prejav ochorenia, ktorý sa volá Alzheimerova choroba. Ochorenie je postupné, niekoľko rokov bez klinických prejavov – subklinické. V mozgu sa štartujú určité patologické procesy, tvoria sa patologické bielkoviny – tauprotein a beta amyloid, ktoré sa ukladajú v mozgu. Tvoria sa tam klbká, senilné nánosy chorobných bielkovín, ktoré ničia, zabíjajú neuróny a dochádza ku kvantitatívnemu zániku funkčných mozgových buniek. Zo začiatku sa to neprejaví, môže to pôsobiť niekoľko rokov, až desaťročia bez klinického prejavu. Keď už zanikne veľa neurónov, prejaví sa to syndrómom demencie, kde najnápadnejším príznakom je porucha pamäti. Neskôr sa pridružujú ďalšie. Pacient nerozpoznáva predmety, nevie vykonávať denné činnosti, má poruchu reči, zle vyslovuje a hľadá slová, až nakoniec nerozpráva. Je to dlhoročné, chronické neurodegeneratívne ochorenie. Zatiaľ ho vieme diagnostikovať až v momente, keď má klinický prejav v podobe demencie, čo býva v starobe.

 Nie je slovenský pacient s Alzheimerovou chorobou ochudobnený o najnovšie výsledky vedy a výskumu vo svete?

 Sú snahy vo svete objaviť nejaké biomarkery, pomocou ktorých by sa ochorenie dalo zistiť ešte pred klinickými prejavmi. Zmysel by to malo vtedy, keby sa objavil liek, ktorý by zabránil rozvinutiu choroby. Zatiaľ však v tomto výsledky nie sú žiadne. Doterajší výskum priniesol lieky, ktoré sa používajú na celom svete a sú dostupné aj u nás. Robíme aj znázorňovacie techniky ako je tomografia a magnetická rezonancia, aby sme si potvrdili správnosť diagnózy a najmä vylúčili iné mozgové ochorenia. Pacient potrebuje opatrovateľa, ktorý mu pomáha pri užívaní liekov. 

Vhodné je doplniť liečbu výživovými doplnkami, ktoré obsahujú ginko, ale aj vitamínmi, najmä C a E. Nemožno však očakávať, že liekmi a výživovými doplnkami sa vráti pamäť do pôvodného stavu. Ich účinok je v udržaní jasnosti a bdelosti pri vnímaní. Preto súčasťou našej práce je aj edukácia rodiny o tom, čo reálne môžeme docieliť liečbou, a to je spomalenie progresie a stabilizácia daného stavu ochorenia.

 Aké je riziko vzniku Alzheimerovej choroby po cievnej mozgovej príhode?

 V tomto prípade sa nejaká cieva v mozgu upchá a neprekrví sa mozog, alebo praskne a zakrváca. Potom keď nastanú problémy s pamäťou a rozvinie sa syndróm demencie, to už hovoríme o vaskulárnej demencii, nie o Alzheimerovej. Môže sa stať, že u pacienta prebieha niekoľko rokov alzheimerovský proces, je hypertonik, dostane hypertonickú krízu, praskne mu cieva a zaleje mozog. Ak dovtedy nebol dementný, tak po tomto sa to môže spustiť. Vaskulárny faktor akceleroval prejavy demencie. Preto aj vaskulárna demencia môže náhle a rýchlo vzniknúť, ale Alzheimerová demencia vzniká pomaly, nenápadne.

 Autor: Ing. Ján Nemec