Očkovanie – áno či nie?
Očkovanie slúži na ochranu pred infekčnými chorobami. Funguje ako pomôcka, ktorá pomáha imunitnému systému naučiť sa zareagovať v prípade, že by sa stretol s vážnou infekciou. Obranný systém si tak akoby vyskúša, ako sa brániť. Vďaka tomu ochorenie vôbec neprepukne, prípadne je jeho priebeh oveľa menej rizikový, ako by bol v prípade, keby telo takýto typ útoku na seba predtým vôbec nepoznalo.
Ako funguje očkovanie?
Princípom očkovania je naučiť imunitu, aby začala telo brániť. Vakcíny obsahujú antigény, ktoré simulujú útok baktérií a vírusov na telo. Práve na tieto antigény, ktoré vyvolávajú imunitnú reakciu tela, obrana zareaguje. Očkovanie funguje proti mikróbom alebo vírusom, proti ktorým dokáže imunitný systém naučiť brániť sa.
Aké sú riziká očkovania?
Skutočné riziká očkovania sú pri očkovaní veľmi nízke. Bežné sú krátke nepríjemnosti ako začervenanie na mieste vpichu či mierne zvýšená teplota. Tieto ťažkosti odznejú v priebehu niekoľkých hodín, nanajvýš pár dní. Riziká je možné znížiť tým, že budete počúvať rady lekára a neočkovať, keď je Vaše dieťa choré či má chronické problémy s imunitným systémom. V prípade akejkoľvek neistoty sa každopádne je dobré poradiť priamo s odborníkom, Vašim lekárom.
Očkovanie a deti
Vždy je dobré lekára sa spýtať, či je Vaše dieťa dostatočne zdravé na to, aby mohlo dostať vakcínu. Očkovanie by sa odložiť pri dočasných kontraindikáciách, akými sú napríklad akútne horúčkové ochorenie alebo iné ťažké ochorenie. Čas očkovania je nastavený tak, aby to dieťa zvládlo, to znamená, že jeho imunita je dostatočná. Vakcíny dostávajú do tela dieťaťa len veľmi malé množstvá antigénov, na ktoré reaguje imunitný systém a telo si s nimi ľahko poradí. V praxi to znamená, že ak podávame dieťaťu naraz desať vakcín, imunitný systém sa stále „vyčerpá“ len na zanedbateľnej úrovni. V skutočnosti majú deti oveľa lepšiu schopnosť brániť sa, než si my myslíme.
Viacerí rodičia, ktorí odmietajú dať očkovať svoje deti, sa spoliehajú na to, že ich bude chrániť „kolektívna imunita“. V princípe ide o taký stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku miestnych epidémií. V ideálnom prípade vedie až k vymiznutiu ochorenia v regióne. Trvalú kolektívnu imunitu však možno zabezpečiť len dlhodobým zaočkovaním značnej časti populácie. Rodič, ktorý nedá svoje dieťa zaočkovať, sa odmieta podieľať na spoločnej ochrane pred chorobami, ale len čerpá výhody, ktoré z takejto ochrany plynú.
Zároveň je však už dnes čoraz problematickejšie spoliehať sa na spoločnú ochranu – vzhľadom na šírenie množstva poplašných správ o škodlivosti očkovania počet neočkujúcich rodičov rastie, spoločná ochrana sa takto znižuje, a teda aj neočkovanie sa stáva čoraz rizikovejším pre nezaočkované dieťa.
Ak nedáte zaočkovať svoje dieťa, ohrozujete zároveň deti v jeho okolí – najmä tie, ktoré nemôžu byť zaočkované z objektívnych dôvodov. To sú prípady detí, ktoré majú napríklad slabú imunitu či sú alergické na niektoré zložky dostupných vakcín. Nezaočkované dieťa navyše ochorenie ľahšie šíri.
Na Slovensku máme v súčasnosti dlhodobo vysoké - u detí nad 98 % - zaočkovanie proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje.
Očkovať alebo neočkovať?
Celostná medicína, ktorý vníma organizmus ako jednotný systém, samotné očkovanie nezatracuje ani nechváli. Ponecháva voľbu na ľuďoch. Jej cieľom je predovšetkým správne pracujúca imunita každého z nás. Je jasné, že očkovanie, či už povinné alebo nepovinné, predstavuje pre organizmus toxickú záťaž, avšak odolná imunita a dobre detoxikovaný organizmus sa s týmto, bez problémov popasuje. Rovnako sa stav našej imunity, tiež podpíše na tom, ako nás očkovanie ochráni.
