Zavolať nestačí. Viete podať prvú pomoc?

Letné mesiace sú naše urgentné príjmy a pohotovosti plné rôznych detských zranení a poranení. Dôvodov môže byť viacero - skúšanie sezónnych športov, nedostatočná spôsobilosť či pozornosť rodičov. My sme sa opýtali doc. MUDr. Viliama Dobiáša, PhD., prezidenta Slovenského Červeného kríža či sa dá predchádzať nešťastiam pri maloletých a ako sa pripraviť na poskytnutie prvej pomoci v domácom prostredí.

Cez leto sú podľa doktora Dobiáša častejšie úrazy detí z viacerých dôvodov:

• deti trávia o 6-8 h menej v škole v triede na stoličke a viac behajú mimo domu na bicykloch, preliezkach a u starých rodičov objavujú neznáme končiny

• dnešné deti sú menej pohybovo zdatné, niektoré nevedia spraviť ani kotrmelec, nevedia plávať, behať, skákať a ani padať. Podstatne viac času trávia pri počítači, pred televízorom, s mobilom v ruke, málo sa hýbu vonku v teréne

• deti, ktoré trávia väčšinu času u starých rodičov sa k úrazom dostanú ľahšie, pretože starí rodičia podceňujú ich zdatnosti. Mnohí už totiž možno zabudli, čo deti dokážu vymyslieť

• cez leto je viac možností na poškodenie zdravia ako cez iné ročné obdobia: vodné plochy sú rizikovými kvôli nebezpečenstvu utopenia, množstvom plodov na kríkoch a stromoch, ktoré sú jedovaté, pri grilovačkách sa často stávajú popáleniny a veľa ľudí nemyslí na riziko pri pobyte na slnku, ktoré spôsobuje zas úpal a prehriatie organizmu.

Predchádzať sa dá prevenciou: používať prilby pri jazde na bicykli a skateboarde, pri vode nespustiť oči z detí ani na 10 sekúnd, pretože dieťa sa utopí potichu ešte skôr, ako dopíšete rýchlu správu. Krik a mávanie rukami pri topení je len vo filmoch.

V domácnostiach je taktiež veľa nebezpečia - napríklad také lieky si deti často mýlia s cukríkmi - pri bežne užívaných liekoch dokáže už 1 tabletka otráviť dieťa do 10 rokov. Čistiace prípravky na umývadlá, WC, odtoky a pracie prášky sú silné žieraviny. U detí do 5 rokov sú najčastejšími úrazmi popáleniny a otravy. Od 6 rokov sú následkom úrazov pády pri behaní, lezení, šplhaní po stromoch a plotoch a jazda na bicykli a korčuliach. Veľmi časté sú následky dopravných nehôd pri strete auta, motorky, bicykla, chodca či bežcov. Do veku 15 rokov je najčastejšia príčina úmrtia úraz.

Vedia rodičia správne reagovať a podávať prvú pomoc? Prípadne dostatočne dobre? Stáva sa, že volajú záchranku aj zbytočne a vedeli by svojim rodinným príslušníkom pomôcť sami? Kedy je treba volať už odbornú pomoc?

Rodičia nevedia poskytnúť prvú pomoc ani posúdiť, kedy stačí domáca prvá pomoc, kedy ísť na pohotovosť a kedy volať záchranku. Malo by byť povinnosťou na začiatku tehotenstva absolvovať kurz prvej pomoci a kúpiť a prečítať knihu o prvej pomoci deťom. To platí pre oboch rodičov. Už v rámci konkrétneho kurzu sa naučia základné praktické nácviky na modeloch, v knihe si prečítajú postupy, ktoré treba nacvičiť prakticky pod dohľadom inštruktora. Na jednej strane sú rodičia príliš múdri, vedia všetko o škodlivosti očkovania, paleo a raw diéte, ale majú obézne deti, ktoré sa nehýbu a pri teplote 37,5 stupňov Celzia bežia na pohotovosť napriek tomu, že každú teplotu je možné riešiť svojpomocne doma prvé 2-3 dni. Nevedia, že krvácanie z nosa nespôsobené úrazom nepotrebuje lekársku starostlivosť, stačí domáca pomoc. Bolesti brucha sa neliečia “kolou”, ale zastavením príjmu tekutín a stravy aspoň na 4 hodiny, aby si žalúdok oddýchol. Poznám rodičov, ktorí idú s dieťaťom okolo ordinácie lekára, tak vojdú dnu a čakajú na ošetrenie, nech sa doktor pozrie na dieťa „pre istotu“.

Vo vašej knihe “5P - Prvá pomoc pre pokročilých poskytovateľov” o prvej pomoci ste spomínali, že je lepšie poskytnúť akúkoľvek pomoc ako žiadnu. Vy ste však už ako záchranári trénovaní na rôzne prípady - dá sa na takú situáciu a ak áno - akým spôsobom pripraviť aj ako “bežný smrteľník”? Sú prípady, kedy je lepšie zájsť radšej rovno do nemocnice, alebo privolať záchranku, ako okamžite podať neodbornú pomoc?

Neodborná pomoc neexistuje. Aj nie celkom dokonalá prvá pomoc je lepšia ako žiadna. Ak je dieťa v bezvedomí, tak za 5 minút sa môže zadusiť zvratkami - tu nepomôže volať záchranku ani utekať na pohotovosť. Jedine okamžitá laická prvá pomoc zachráni život. Podobne pri popáleninách pomôže okamžitá prvá pomoc chladením vodou do 1 minúty od vzniku popáleniny a zabráni tak trvalým následkom. Po príchode záchranky je už neskoro. Kniha je k dispozícii v kníhkupectvách – Dobiáš, Podhoranský: Ako neprísť o dieťa, vyd. Dixit

S akými prípadmi sa najčastejšie stretávate v rámci pomoci deťom?

Najčastejšími prípadmi v lete sme si už prešli a cez zimu sa najviac stretávame s bezvedomím pri kŕčoch z teploty, celoročne u malých detí. Doma sú na prvom mieste popáleniny, otravy a pády z postieľky, zo skrine a pod. Na jar a v lete nastupujú už spomínané úrazy po pádoch - rany, zlomeniny a sezónne topenie a otravy z jedovatých bobúľ.

Aké sú zásadné chyby, ktoré robíme pri podávaní pomoci iným? 

Chyba pri poskytovaní prvej pomoci sa nestáva. Chybou je len neposkytnutie prvej pomoci. Chyby sa dejú, ak ľudia robia hlúposti, ktoré nikdy neboli súčasťou prvej pomoci ako napr. “niečo medzi zuby pri záchvate kŕčov”, vyťahovanie jazyka v bezvedomí, pri popálení používanie smotany, vajec, múky, miesto chladenia vodovodnou studenou vodou, prikladanie cibule pri uštipnutí hmyzom a pod. Toto nikdy nebola prvá pomoc, len ľudské výmysly. Teoretický úvod do prvej pomoci sa dá absolvovať sledovaním krátkych videí na YouTube, kanál SEPRP, Sedliacka prvá pomoc…

Čo by nemalo chýbať v každej dobrej domácej či cestovnej lekárničke? 

Rodina, ktorá má auto má k dispozícii aj autolekárničku, v ktorej je všetko, čo je treba na ošetrenie úrazov. Obväzy na zastavenie krvácania, trojrohé šatky na znehybnenie podozrenia na zlomeninu a prikrytie popáleniny po ochladení. Na dovolenku treba pribaliť dlhodobo užívané lieky a niečo proti teplote (paracetamol), voľnopredajné lieky proti bolesti, lieky na alergiu - tabletky a gél (cetirizín aj bez receptu), proti hnačke. Do subtrópov a trópov aj biely alkohol (borovička, slivovica), k vode krém proti slnku aspoň faktor 30 na prvé dni.

Stále počúvame o prípadoch, že rodičia / dospelí  “zabúdajú” deti v autách a prekúrených miestnostiach. Koľko % prípadov končí “zbytočne" fatálne a ako preventívne zabrániť takémuto nešťastiu?

Pri teplote vzduchu v tieni 30 stupňov Celzia je v aute za 30 min aj 60 stupňov. Dospelý zdravý jedinec takúto teplotu vydrží maximálne 25 minút. Dieťa je už za 10-15 minút v bezvedomí, za ďalších 10 minút prestáva dýchať a zomiera. Deti v aute zabúdajú nielen alkoholici a drogovo závislí, ale aj univerzitní profesori - stať sa to môže každému. Prevenciou však môže byť aj odloženie dozadu k dieťaťu na sedačku mobil, kabelku, notebook - jednoducho niečo, bez čoho neodídete z auta. Ani pri odbehnutí na 5 minút nenechávajte dieťa v aute, cestou k novinovému stánku môžete odpadnúť, dostať infarkt, kŕče, zaseknúť sa vo výťahu a na dieťa si nespomeniete, alebo nebudete schopný sa vrátiť. Alebo vás odvezie v bezvedomí záchranka a nikto nebude tušiť, že o 10 metrov ďalej je v aute opustené a zamknuté dieťa. Taktiež mám radu aj pre okoloidúcich: ak vidíte dieťa samé v aute a reaguje, volajte na linku SOS 112, ak sa nehýbe a nereaguje, rozbite okno, otvorte dvere a volajte tiesňovú linku.

Myslíte, že pri predchádzaní zranení u detí je lepšie zvyšovať zodpovednosť priamo u dospelých alebo viac u detí samotných? Niektorí rodičia majú názor, že prílišnou opatrnosťou a strachom o deti im môžeme brániť v ponaučení z ich vlastných činov. Tým pádom sa budú deti častejšie vrhať do situácií, v ktorých si môžu ublížiť, avšak s vedomím, že rodičia ich ochránia. Do akej miery si myslíte, že je dobré zasahovať a kedy nie?

Rodičia by mali byť deťom príkladom, čo znamená od útlej mladosti s nimi behať, bicyklovať, lyžovať, plávať, športovať. Keď nič iné, tak chodiť aspoň peši. Nestačí sedieť pri televízii a vyháňať deti von. Pomáha jedine vlastný príklad. Rodičia by mali byť trénermi šplhania po stromoch, lezenia po rebríku, v akomkoľvek rekreačnom športe. Takto budú deti fyzicky zdatné a pohybovo nadané a riziko úrazov sa znižuje. Aj pri používaní ochranných pomôcok musia byť rodičia príkladom. Prilby, chrániče chrbta, kolien, zápästí, pripútavanie v aute, detské sedačky, pri domácich prácach ochranné rukavice, ochrana tváre štítmi, respirátor pri prácach s farbami a chemikáliami…

Kto je doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.

Je dlhoročný člen Slovenského Červeného kríža, anesteziológ, intenzivista a špecialista urgentnej medicíny. Venuje sa pedagogickej činnosti, je súdnym znalcom, lektorom pre prípravu inštruktorov prvej pomoci a inštruktorom Slovenského Červeného kríža. Je držiteľom najvyššieho ocenenia za darovanie krvi – Medaily prof. MUDr. Jána Kňazovického, držiteľom Zlatého záchranárskeho kríža SR a Zlatého záchranárskeho kríža ČR.