Svetový týždeň alergií

Rozvinuté krajiny západného sveta s najvyšším výskytom astmy v populácii (5-15%), patria zároveň aj ku krajinám s najnižšou úmrtnosťou na toto ochorenie. Z toho vyplýva, že kvalitná zdravotná starostlivosť a liečba môže významným spôsobom ovplyvňovať priebeh tohto ochorenia.

U viac ako 50 % astmatikov je spúšťacím faktorom záchvatu alergická reakcia, kedy ide o prehnanú reakciu imunitného systému pacienta na tzv. alergén. Alergén sa môže dostať do tela vdýchnutím (pele tráv, burín, stromov, roztoče, plesne) alebo aj po požití (potravinová alergia-kravské mlieko, morské plody, burské oriešky). Nemalú úlohu pri vzniku astmy zohráva aj vrodená (geneticky daná) náchylnosť na vznik alergickej reakcie. Spúšťačom môže byť aj stres či fyzická záťaž (tzv. námahou vyvolaná astma). Jednoznačná odpoveď na otázku čo spôsobuje astmu teda neexistuje.

Astmatické ťažkosti môžu vyvolať aj lieky, preto by astmatici mali zvýšiť opatrnosť pri užívaní salicylátov (aspirín, acylpyrín, anopyrín) či beta-blokátorov (Atenobene, Carvedigamma, Concor, Coryol, Metoprolol, Coronal…). Nedostatočná resp. zanedbaná liečba alergického ochorenia môže tiež podnietiť vznik astmy.

Ako sa astma prejavuje?

Hlavným prejavom astmy je astmatický záchvat, kedy dochádza k opuchu sliznice a následnému zúženiu priedušiek. Objaviť sa môže aj zvýšená tvorba hlienu. Medzi príznaky astmy, resp. astmatického záchvatu patria:

• dýchavičnosť – pocit ťažkého dýchania (kvôli nedostatku vzduchu)
• pískanie v hrudníku (v prieduškách)
• záchvaty kašľa (suchý, dráždivý, prítomný najmä v nočných hodinách)
• tlak v hrudi (pocit neschopnosti vykonať hlboký úplný nádych)
• znížený fyzický výkon

Záchvaty sa najčastejšie objavujú v noci a nad ránom, ale môžu sa vyskytovať kedykoľvek v priebehu dňa.

Na čo by astmatik nemal zabúdať?

– Prvý krok, ktorý treba urobiť, je eliminovať z prostredia spúšťače záchvatov, najmä alergény (roztoče, srsť, peľ, prach, stres…).

– Dôležitý je aj pravidelný pohyb a šport (veľmi vhodné je plávanie), treba ho však vykonávať opatrnejšie ako u zdravých ľudí. Úvod cvičenia má byť pomalý a pozvoľný - keď sa telo rozohreje, ťažkosti s dýchaním nenastanú a tým sa predíde tomu, aby astmatik pri telesnej námahe reagoval zhoršením dýchania (čo je často dôvod prečo sa astmatici športu vyhýbajú). Nedostatok pohybu však vedie k zhoršeniu kondície a ochabnutiu svalov (aj dýchacích), dochádza k zhoršeniu priebehu astmy.

– Dychové cvičenia resp. dychová gymnastika – posilníte si tak dýchacie svaly a nacvičíte si bránicové dýchanie, ktoré je veľmi dôležité počas astmatického záchvatu.

– Klimatická liečba zahŕňa pobyt vo vysokohorských a prímorských podmienkach – čistejšie ovzdušie s minimálnym výskytom alergénov a iných spúšťačov má priaznivý vplyv pri liečbe všetkých alergických ochorení.

– Speleoterapia –  liečba v soľných jaskyniach je výborná doplnková liečba pacientov s astmou. Založená je na vdychovaní prírodného suchého aerosólu chloridu sodného. Aerosól sa tvorí postupným rozpúšťaním soľných stien v dôsledku prirodzenej vlhkosti v jaskyni. Ide o novodobú  a stále viac vyhľadávanejšiu alternatívnu metódu na liečbu dýchacích ťažkostí a alergií.

 

Autor: PharmDr. Zuzana Bugárová

 

Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o osvetovej kampani ku Svetovému dňu alergií, nechajte si poradiť v našej ALERGO poradni vo vybraných lekárňach Partner. Nájdite si k Vám najbližšiu: