Melatonín a jeho účinky

 

Čo je to melatonín?

Melatonín je hormón tvorený v ľudskom organizme. Naše telo si ho prirodzene vytvára z aminokyseliny tryptofán cez medziprodukt serotonín v epifýze (glandula pinealis) v mozgu. Epifýza alebo šuškovité teliesko je malý výrastok v medzimozgu, z ktorého melatonín putuje do krvi a následne ovplyvňuje telesné cykly a hormonálnu rovnováhu. Celkový efekt melatonínu na telo je stále predmetom skúmania, ale vie sa, že vplýva na cirkadiánny rytmus človeka, teda vnútorné hodiny, ktoré v 24-hodinovom cykle striedajú spánok s bdením.

Telo produkuje melatonín ako odpoveď na tmu, v noci sa vytvára niekoľkonásobne vyššie množstvo melatonínu ako cez deň, a ten nám pomáha zaspávať, spať a neprebúdzať sa skôr ako je potrebné. Preto veľa svetla pred plánovaným zaspávaním neprospieva jeho produkcii a telo sa nedôsledne pripraví na spánok. Je teda dôležité večer tlmiť svetlo a úplne eliminovať modré svetlo obrazoviek, pokiaľ je to možné. Hoci melatonín samotný nie je pre spánok nevyhnutný, spíme lepšie ak ho máme vytvoreného dostatok.

Telu vlastný melatonín má vplyv na menštruačný cyklus a výskumy potvrdzujú aj neuroprotektívnu úlohu. Pôsobí proti nervovej degenerácii a strate funkčnosti neurónov, ktorá nastáva napríklad pri Parkinsonovej alebo Alzheimerovej chorobe. Niektoré štúdie tiež tvrdia, že prirodzený melatonín ovplyvňuje procesy starnutia.

 

Od čoho závisí hladina melatonínu?

Hladina melatonínu sa neurčuje bežným krvným testom, ale ide o špecializované vyšetrenie z krvi, moču alebo slín. Optimálna hladina závisí od času odberu, pohlavia ale aj veku, preto sa nedá napísať aké číslo máte očakávať, vyhodnotenie je v rukách lekára.

Novorodenci neprodukujú vôbec svoj vlastný melatonín, dostávajú ho najskôr cez placentu (ešte pre narodením) a potom dojčením. Cyklus tvorby začína asi v 3 mesiacoch veku a postupne sa zvyšuje až do puberty, kedy začne pozvoľna klesať. V rozmedzí od 20 do 40 rokov života je jeho hladina ustálená a potom postupne klesá. Niektoré výskumy ukazujú, že v 90-tke je jeho hladina už na úrovni len 20 % mladého dospelého jedinca. Ženy majú obyčajne vyššiu hladinu melatonínu v každom veku.

 

Kedy sa užíva melatonín?

U nás je indikovaný melatonín len na tzv. desynchronózu, ktorú poznáme pod názvom pásmová choroba alebo jet leg. Je to stav kedy si náš organizmus v dôsledku prechodu viacerými časovými pásmami nevie zvyknúť na časový posun a zdanlivo neprirodzený spánkový režim. U niektorých jedincov je proces adaptácie pomerne rýchly (1-2 dni), ale iní si na posun zvykajú aj počas 2 týždňov a vtedy je často už potrebné sa vrátiť a cyklus adaptácie môže začať odznova. Preto je v tomto prípade vhodné pomôcť si výživovým doplnkom alebo liekom s obsahom melatonínu.

Melatonín sa v medicínskej praxi môže užívať pri rôznych diagnózach. Vzhľadom na rôzne príčiny spánkových, či iných ťažkostí, je dobré jeho užívanie konzultovať s lekárom – a to obzvlášť v prípadoch, ak už užívate nejaké lieky. Niektorí lekári ho odporúčajú napríklad pri týchto stavoch:

 

• Syndróm oneskorenej spánkovej fázy je diagnóza, na ktorú sa melatonín často používa, a je to stav kedy človek chodí spať a vstáva minimálne 2 hodiny neskôr ako je prirodzené.

 

• Melatonín pomáha tiež ľuďom s poruchou cirkadiánneho rytmu, kedy má človek iný ako 24-hodinový cyklus.

 

Ošetrujúci lekár vám môže odporučiť užívanie melatonínu aj pri iných diagnózach, v nasledujúcich prípadoch však nie je vhodné užívať melatonín bez konzultácie: 

 

• Na úzkosť pred operáciou alebo zákrokom a na pooperačnú zmätenosť.

• Pri poruchách spánku spôsobenej niektorými liekmi na tlak.

• Ako doplnková terapia niektorých druhov rakoviny (pľúca, mozog, obličky alebo hrubé črevo).

• Pre svoje antioxidačné vlastnosti sa predpokladá pozitívny účinok na liečbu tinitu (piskot v ušiach) a tiež ochranu buniek pred radiáciou pri rádioterapii. 

• Vedecké výskumy ukazujú, že melatonín u detí zlepšuje zaspávanie a lieči nespavosť, a to najmä u detí s ADHD, autizmom a inými neurovývojovými poruchami.

 

Niektoré výskumy naznačujú aj nižší výskyt migrén, ak sa melatonín užíva pred spaním, iné výskumy zas poukazujú na jeho ochranný účinok pred UV žiarením, pokiaľ je melatonín súčasťou prípravku vhodného na aplikáciu na kožu a existujú tiež štúdie, ktoré naznačujú, že melatonín zvyšuje množstvo krvných doštičiek pri trombocytopénii.

V zásade platí, že melatonín zlepšuje a upravuje spánkový rytmus, uľahčuje zaspávanie, zabraňuje nočnému prebúdzaniu sa a nastavuje telo tak, aby sa zobudilo keď vychádza slnko. Tieto aj iné účinky sú stále predmetom skúmania, a preto užívanie melatonínu nie je pre každého a o jeho používaní sa treba poradiť so svojim lekárom alebo lekárnikom.

Keďže je melatonín prirodzený hormón, predtým ako začnete užívať jeho syntetickú formu na poruchy spánku alebo úpravu spánkového rytmu, skúste najskôr urobiť všetko preto, aby sa vám v tele prirodzene tvoril.

 

1. Ísť spať a vstávať o tej istej hodine, pričom si doprajte 7 – 9 hodín spánku.

2. Neužívajte kofeín poobede a večer.

3. Obmedzte príjem nikotínu, pre jeho stimulačný efekt, aspoň 45 min pred spaním.

4. Nejedzte veľa a ťažké jedlá pred spaním.

5. Necvičte pred spaním.

6. Vytvorte si prostredie vhodné na spánok, aspoň hodinu pred spaním nesvieťte.

7. Nepoužívajte telefóny, počítače a televízor kvôli modrému svetlu.

​

Bezpečnosť užívania melatonínu

Krátkodobé užívanie melatonínu nie je nebezpečné, ale pri dlhodobom užívaní je na mieste opatrnosť, keďže sa môže znížiť jeho efektívnosť a bude potrebná vyššia dávka. Na melatonín však nevzniká telesná závislosť ako to býva zvykom pri iných liekoch na spanie. Neexistujú symptómy z vynechania ani tzv. opica ráno po predchádzajúcom užití. Keďže je to telu vlastný hormón, sme zvyknutí na jeho kolísajúcu hladinu v krvi a neexistujú priame dôkazy o tom, že by sa nám produkcia prirodzeného melatonínu spomalila vplyvom užívania doplnkov s jeho obsahom. Ak ho však užívame dlhodobo (2 - 3 mesiace) a bez jeho pomoci máme problémy so spánkom, je na mieste kontaktovať svojho lekára.

 

• Kvôli nedostatku informácií sa neodporúča užívanie u tehotných a dojčiacich žien (možné ovplyvnenie hormonálnej rovnováhy).

• Melatonín môže byť podávaný aj deťom, ale iba vo forme a dávke aká je pre deti určená.

• Pred podávaním melatonínu deťom skúste najskôr režimové opatrenia spomínané vyššie, vynechajte denný spánok a nedávajte melatonín deťom každý deň.

• U starších ľudí môže spôsobovať dennú zmätenosť kvôli pomalému rozkladu, je na mieste byť obozretní pri indikácii.

 

Melatonín nie je vhodné kombinovať s liekmi na vysoký krvný tlak a liekmi na zrážanie krvi, tiež imunomodulátormi, antidepresívami, antiepileptikami, benzodiazepínmi, kodeínom, alkoholom, barbiturátmi, antidiabetikami a hormonálnou antikoncepciou.

Vedľajšie účinky

• alergické reakcie na melatonín

• ospalosť

• bolesť hlavy

• nevoľnosť

• nízky krvný tlak

• točenie hlavy

• u detí nočné pomočovanie.

Aký melatonín nájdete v lekárni?

Melatonín je síce telu vlastný hormón, ak si ho však kúpime v lekárni bude zväčša syntetického pôvodu. Niekedy je produktom baktérií alebo iných živočíchov, ale väčšina výrobcov ho vyrába synteticky, keďže pri biologickom pôvode často nevedia garantovať neinfekčnosť (neprítomnosť vírusov) a teda takýto produkt môže byť závadný. U nás dostanete iba synteticky vyrábaný.

 

Na trhu existujú rôzne formy melatonínu v rôznych silách. Niekedy menšia dávka môže mať lepší efekt ako vyššia, preto nie je vždy na mieste kupovať a užívať najsilnejší melatonín aký je na trhu, efekt bude rovnaký, ale nežiadúce účinky môžu byť vyššie. Závisí to od veku, pohlavia a iných faktorov. U nás je odporúčaná denná dávka 1 mg melatonínu a tomu sú prispôsobené aj výživové doplnky s jeho obsahom. Na trhu sú lieky aj s 5 mg účinnej látky, ktoré sú však viazané na predpis. Obyčajne stačí užívať 0,5 až 3 mg melatonínu 30 minút až 1 hodinu pred plánovaným spánkom. 

 

Melatonín existuje vo viacerých formách. Najbežnejší je vo forme tabliet, alebo rýchlo rozpustných tabliet pre rýchlejší nástup účinku, sprejov pod jazyk, prípadne vo forme želé.