Liečba hypertenzie
Výsledky viacerých štúdií a metaanalýz poukazujú na to, že úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca, cievne mozgové príhody a iné srdcovo-cievne ochorenia priamo súvisí s hodnotou krvného tlaku. Je preto dôležité pacienta s hypertenziou zachytiť a liečiť.
Existuje množstvo liečiv na zníženie krvného tlaku, lekár volí vhodnú molekulu individuálne podľa potrieb pacienta. Zvažuje sa vek, možná príčina hypertenzie, pridružené ochorenia, životný štýl a iné faktory. Začína sa spravidla s nižšími dávkami a postupne sa zvyšujú až kým sa nedosiahnu prijateľné hodnoty tlaku. Najmä u starších pacientov je nutné kombinovať viac liečiv pre dosiahnutie ideálnych hodnôt a minimalizovanie nežiaducich účinkov. Lepšie dodržiavanie predpísanej liečby a vyššiu efektivitu terapie umožnili fixné kombinácie antihypertnezív, kedy jeden liek (tableta) obsahuje 2-3 druhy liečiv, takže pacient užíva namiesto dvoch až troch tabliet iba jednu. Indikované sú nielen u geriatrických pacientov, ale aj u hypertonikov s cukrovkou, metabolickým syndrómom a prítomným poškodením cieľových orgánov. Kombinová liečba sa často používa aj ako inicializačná liečba u novodiagnostikovaných hypertonikov.
Rozlišujeme 6 hlavých tried antihypertenzív:
Diuretiká –zvyšujú množstvo vylučovaného moču, používajú sa najmä v kombinácii s inými typmi liečiv, nie sú vhodné pre pacientov s dnou a tehotné ženy (furosemid, hydrochlorotiazid)
Β-blokátory – znižujú srdcovú frekvenciu, sú liekom voľby po prekonaní infaktu myokardu a u mladších pacientov (metoprolol, bisoprolol, carvedilol) – musia sa vysádzať postupne! Kombinácia betablokátorov s inými antihypertenzívami sa odporúča aj pri angíne pektoris, srdcovom zlyhávaní alebo pri potrebe kontroly srdcovej frekvencie. Tieto liečivá podobne ako statíny (lieky znižujúce cholesterol) zasahujú do syntézy ubichinónu (koenzýmu Q10), preto je pri ich užívaní vhodné koenzým Q10 dopĺňať.
Blokátory kalciového kanála – blokovaním vápnikového kanála v srdci a cievach znižujú srdcovú frekvenciu a rozširujú cievy, čo má za následok zníženie krvného tlaku. Používajú sa najmä u diabetikov, aktívnych športovcov a pri izolovanej systolickej hypertenzii (verapamil, nitredipin, amlodopin).
ACE inhibítory – blokujú tvorbu angiotenzínu II., látky ktorá sťahuje cievy a zvyšuje tak krvný tlak; indikujú sa pacientom po infarkte myokardu, diabetikom a pacientom s ťažšou formou hypertenzie (ramipril, perindopril, trandolapril).
Blokátory receptora pre angiotenzín II. – zabraňujú pôsobeniu angiotenzínu II., účinkujú podobne ako ACE inhibítory, používajú sa aj u pacientov, ktorí pri liečbe ACE inhibítormi vykazujú nežiaduce účinky ako napr. kašeľ, ktorý sa vyskytuje asi u 10 % pacientov užívajúcich ACE inhibítory (telmisartan, losartan, kandesartan).
α-blokátory – pôsobia priamo na hladké svalstvo ciev a rozširujú ich, používajú sa u hypertenzie, ktorá nie je dostatočne kontrolovaná vyššie uvedenými liečivami, u pacientov so zvýšenou hladinou lipidov v krvi a pri benígnej hyperplázii prostaty (terazosin, urapidil).
PharmDr. Zuzana Bugárová
