Biznis s antiobiotikami je chorý. Kvôli odolnosti umierajú tisícky

Odolnosť na antibiotiká sa stáva čoraz pálčivejšou témou medicíny. Bez účinných liekov môže byť mnoho rutinných procedúr stále nebezpečnejších. Zlomené kosti, základné operácie, ale aj chemoterapia - všetko závisí na prístupe k antibiotikám, ktoré v súčasnosti prestávajú zaberať. Farmaceutický priemysel, mysliaci na okamžité zisky, nemá motiváciu sa touto otázkou zaoberať z dlhodobej perspektívy.

Štatistiky hovoria, že kvôli bakteriálnej odolnosti na antibiotiká zomiera v Európe ročne 25-tisíc ľudí. Ak nebudú prijaté účinné opatrenia prvé odhady (napríklad z Veľkej Británie) prorokujú, že do roku 2050 bude nedostatok efektívnych antibiotík stáť svet desať miliónov životov ročne. To je podstatne viac ľudí ako v súčasnosti každoročne zomiera na rakovinu.

Spojené kráľovstvo už pred časom zriadilo Výbor pre antibiotiká, ktorý sa aktívne zaoberá možnosťami ich regulácie. Predseda, ekonóm Jim O\'Neill z investičnej banky Goldman Sachs, v tomto roku oznámil, že vývoj nových druhov antibiotík nie je dostatočne rýchly na to, aby udržal krok s tempom, akým sa baktérie stávajú odolné na už existujúce lieky.

V správe z mája zároveň poukázal aj na to, že zo 41 antibiotík vo vývoji na celom svete, tri z nich môžu zabiť viac ako 90 percent kmeňov, ktoré predstavujú ohrozenie pre verejné zdravie. Tento počet taktiež pokrýva päť náročne likvidovatelných baktérii, vrátane E. coli. Žiadny z týchto troch liekov zatiaľ testami neprešiel.

Dôvod, prečo tieto výskumy stagnujú, sa začína jednoduchým argumentom – v antibiotikách je malý zisk. Musia byť totiž predpisované veľmi šetrne.

Nové antibiotikum na trhu zároveň nemôže súťažiť so staršími liekmi, ktoré nie sú pod patentom, a preto sú lacné. Výbor taktiež uvádza, že niektoré staršie liečivá sa tak stávajú až príliš predávané, a to najmä v rozvojových krajinách, kde sú tieto predaje veľmi náročne kontrolovateľné. To má za následok ďalšiu rastúcu úroveň odolnosti voči liekom.

Tá sa v tejto chvíli nedotýka už len krajín tretieho sveta. Švédska štúdia na cestujúcich, ktorí navštívili krajiny mimo domovskej severnej Európy, dokázala, že jeden zo štyroch mladých ľudí mal po návrate v tele baktérie odolné voči antibiotikám, informoval Daily Telegraph.

Náš globalizovaný svet a 70 percent baktérií v ňom si už vyvinuli podľa britského denníka rezistenciu voči antibiotikám - vrátane liekov, ktoré považujeme za “poslednú líniu našej obrany“. Vzniká zároveň spomínaná patová situácia - bakteriálna odolnosť robí staré, no lacné lieky k ničomu. Zisky z predaja nových liekov zároveň nestačia ani na to, aby pokryli ich náklady na vývoj, preto sú príliš drahé.
Ako sa dostať z patovej situácie

Špecializovaný výbor Spojeného kráľovstva tvrdí, že svet potrebuje globálne prispievať farmaceutickým spoločnostiam na vývoj nových antibakteriálnych liekov. Predpovedá, že výdavky medzi 16 až 37 miliardami dolárov by mohli za viac ako 10 rokov pomôcť priviesť na svet 15 nových antibiotík.

To zahŕňa aj štyri úplne nové typy, ktoré sa nedajú klasifikovať do existujúcich tried antibiotík a zabijú infekcie, ktoré doteraz liekom odolávali.

I keď sa tieto náklady môžu zdať vysoké, vedecký panel tvrdí, že je to rovnaká suma, ktorú napríklad systém zdravotnej starostlivosti v Spojených štátoch zaplatil za starostlivosť o pacientov, ktorým rôzne antibiotiká už nezaberajú.

New Scientist informoval, že komisia najnovšie navrhla vytvorenie globálneho orgánu, ktorý by mal za úlohu dotovať jednorazovými sumami farmaceutické firmy, a tak by pomohol dostať nové antibiotiká na trh. Zároveň by riadil ich predaj. Odhadujú, že marketingové práva k antibiotikám by mohli kúpiť v rozmedzí dvoch až troch miliárd dolárov. Tie by potom mohli byť starostlivo predávané v záujme verejného zdravia, a nie zisku.

Druhou alternatívou, ktorú zvažujú, je kúpa čiastočných práv za miliardu dolárov, pričom globálny úrad by mal slovo v tom, ako sa liek predáva, no spoločnosť, ktorá liek vyvinula, ho stále môže predať so ziskom.

Výbor si myslí, že by jeden z návrhov mohol získať podporu od vlád. Bude však musieť stanoviť jasné predajné pokyny, a to najmä pre reklamu.
Rakovina profituje viac

Ani jednorazové paušálne sumy na pomoc liekom dostať sa trh nemusia byť dostatočnou zárukou úspechu, informuje New Scientist. Úsilie sa podobá na BioShield program v USA, ktorý taktiež podporoval inak nerentabilný farmaceutický výskum a vývoj vrámci “boja proti bioterorizmu liekov“. Táto snaha ale zlyhala čiastočne na tom, že malé inovatívne firmy investovali túto sumu na roky testovania, a potom jednoducho zistili, že liek nefunguje a nemôže ísť na trh.

Takýto alternatívny plán financovania by bol dobrou správou pre takzvaný “blue sky“ výskum, ktorý sa vykonáva bez jasného cieľa a jeho súvis s realitou nie je na prvý pohľad zrejmý. Zástancovia takého spôsobu vedy argumentujú, že neočakávané objavy sú niekedy cennejšie než výsledok riadeného výskumného programu. Avšak tento spôsob výskumu je v súčasnej dobe mnohokrát zatracovaný, pretože investorov odrádza neistá návratnosť.

Práve na takéto vedecké aktivity vyžaduje J. O\'Neillov tím dve miliardy dolárov. Suma zahŕňa aj “antibakteriálne opatrenia“, akými sú diagnostika a vakcíny. V tejto súvislosti taktiež vyzýva farmaceutické spoločnosti, že sa majú prestať pozerať len na “krátkodobé posudzovanie zisku a straty, ktoré vyplývajú z ich vlastných záujmov “.

Výbor dúfa, že veľké farmaceutické spoločnosti budú podporovať tento výskumný zámer, pretože existuje “obchodná aj morálna nutnosť mať účinné antibiotiká“.

Financovanie rýchlejšieho napredovania výskumu týchto antibakteriálnych liečiv nebude znamenať okamžitý profit, ale mohol by mať dlhodobejšiu návratnosť. Ako uvádza správa výboru, v USA sa v rokoch 2010 - 2014 najviac dotoval práve výskum onkologických liekov, z ktorých je vysoký profit. Suma sa vyšplhala na skoro 27 miliárd dolárov, pričom výskum antibiotík dostal 1,7 miliardy, čo je niekoľkonásobne menej.

Paradoxne, lieky na boj proti rakovine sú síce veľmi výnosné, ale efektívne liečenie je nemožné, pokiaľ onkologickí pacienti, náchylní k infekciám, nemajú k dispozícií aj účinné antibiotiká. Britský denník Daily Telegraph predčasom zhrnul pálčivý globálny problém dvomi vetami: “Zaslepene kráčame naspäť do doby, kde rozbité koleno či škrabnutie v záhrade môže ohroziť život človeka. Zlatý vek medicíny je za nami.“

Zdroj: etrend.sk